Najnovšie komentáre

    Čo je to vlastne akupunktúra?

    Okrem všeobecne známych štruktúr každého organizmu – medzi ktoré patria napr. nervy, svaly, kosti, cievy a pod. – má každý organizmus ešte systém tzv. aktívnych bodov. Tieto sú meridiánmi pospájané do dráh, ktoré sú na povrchu celého organizmu a majú aj spojenia vo vnútri organizmu jednak medzi sebou a jednak k niektorým orgánom tela.V tomto systéme bodov a meridiánov (dráh) prúdi energia a informácie, ktoré sú pre organizmus životne dôležité.

    Podľa najnovších poznatkov vytvárajú tzvn. energo- informačnú sieť, ktorá uchováva, odovzdáva a prijíma, prakticky nekonečné množstvo informácií potrebných pre život organizmu.

    U zdravého človeka funguje tento systém bezchybne, u chorého v ňom vznikajú poruchy. Akupunktúra je odbor medicíny, ktorý študuje tieto systémy a ich funkcie v zdraví a v chorobe. Slovo akupunktúra je zložené z dvoch latinských slov acus (ihla) a punctio (bodnutie). Mohli by sme teda povedať, že ide o aplikáciu ihiel do bodov.
    To by však bolo hrubé zjednodušenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti, pričom napr. čínsky výraz pre akupunktúru čžeň-czju približne znamená pichanie a požehovanie, či nahrievanie. To znamená, že v akupunktúre sa nepoužíva len ihla, aj keď jej používanie je najčastejšie, ale aj iné spôsoby ovplyvňovania aktívnych bodov a meridiánov.

    U nás je rutinnou metódou aplikácia fyziologického roztoku do aktívnych bodov, čo je metóda veľmi šetrná, účinná a komfortná pre pacienta.

    Všetky intervencie majú viesť k normalizácii pomerov v systéme bodov a meridiánov a tým v celom organizme.

    Treba  zdôrazniť, že akupunktúra je nedeliteľnou súčasťou komplexnej medicínskej starostlivosti a patrí výhradne do rúk lekára vyškoleného v tomto odbore.

     Na akom princípe je liečba akupunktúrou založená?

    Akupunktúra je pôsobenie na systém aktívnych bodov a meridiánov organizmu. Aktivita týchto meridiánov má však svoje veľmi prísne pravidlá. Riadi sa podľa biorytmov a ďalších zákonitostí.

    Známa je napríklad dôležitosť  rovnováhy základných  princípov JANG a JIN. Zjednodušene povedané- JANG je princíp mužský a JIN je princíp ženský. JANG – to je tiež všetko kozmické, slnečné, teplé, suché, svetlé, aktívne atď. kým JIN je všetko zemské, mesačné, studené, vlhké, tmavé, pasívne ap. Toto ale nemôžeme chápať tak, akoby JANG bol dobrý a JIN zlý, či dokonca plusový a mínusový. Jeden bez druhého nemôžu existovať a dokonca každý v sebe obsahuje zárodok toho druhého. To je symbolicky vyjadrené aj v známej čínskej monáde, ktorá je aj znakom akupunktúry a súčasne princípu TAO. Rovnako, ako nedostatok JANG či JIN je pre organizmus škodlivý aj prebytok. Napr. nadmerná aktivita (JANG) je pre systém zlá a tu musí situáciu stabilizovať pasívna zložka (JIN). Toto platí, samozrejme, aj naopak a týka sa to aj všetkých charakteristík bytia.

    Ak sa táto naruší, nastane nerovnovážny stav, ktorý vedie k ochoreniu a úlohou akupunktúry je priviesť systém zase do rovnováhy. Nerovnovážny a teda chorobný stav sa potom prejavuje v tele aj na úrovni psychickej aj na úrovni biochemickej či tzv. somatickej. Preto úprava meridiánového – energoinformačného systému vedie k úprave činnosti organizmu ako takého.
    Päť základných prvkov (tak, ako sa zachovali v Číne) – oheň, zem, kov, voda a drevo, ktoré sú navzájom v presne vymedzených vzťahoch tvorí v priestore tzv. pentagonal (pravidelný päťuholník). Tieto prvky je treba – samozrejme – chápať len ako symboly a nie ako vlastné zložky hmoty. K týmto prvkom sa viažu ročné obdobia, chute, nálady a jednotlivé orgánové systémy atď. Tento systém, usporiadanie a vzájomné vzťahy prvkov obsahuje v sebe aj kozmický univerzálny aspekt, lebo podľa neho sú usporiadané aj procesy v celom kozme.

    Európania ho chápali spočiatku len ako akýsi primitívny výraz dialektiky a obrazné vyjadrovanie starého čínskeho roľníka, ku ktorému dospel na základe pozorovania prírody. Lenže tento systém je tak zložitý a komplexný, že je prakticky vylúčené, že sa vyvinul len na základe empírie. Podrobnejšie štúdium ukazuje čoraz viac na univerzálnosť a nadčasovosť tejto symboliky.

    Ukazuje sa, že aj moderné postupy súčasnej medicíny sa dajú vyjadriť týmito zákonitosťami. Analógie tohoto systému nachádzame aj u starých kultúr napr. u Mayov pred zhruba 12500 rokmi. V akupunktúre tento systém prvkov vyjadruje zákonitosti organizmu, ako súčasti prírody a ako taký sa zrejme zachoval v starej Číne z podstatne staršej histórie. Jeho znalosť pomáha nielen pri liečbe, ale najmä v prevencii chorôb. Akupunktúra vychádza z prírodovedných poznatkov, nie je v rozpore napr. ani s kresťanským učením a nemá nič spoločné so žiadnym východným náboženstvom, je to skrátka odbor medicíny s viactisícročnou tradíciou, poznatkami a skúsenosťami.

    Aká je história akupunktúry?

    Často sa stretávame s mylným názorom, že akupunktúra vychádza z filozofie taoizmu.  Z histórie je známe, že kým prvé literárne zmienky o akupunktúre pochádzajú z obdobia asi 3000 rokov pred n.l., tak taoizmus ako filozofia vznikol v 5.storočí pred n.l. teda zhruba dva a pol tisíc rokov potom, ako sú známe prvé zmienky o akupunktúre. Taoizmus ako náboženstvo vznikol až v 3 storočí po Kristovi.