Čo je to vlastne akupunktúra? Okrem všeobecne známych štruktúr každého organizmu - medzi ktoré patria napr. nervy, svaly, kosti, cievy a pod. - má každý organizmus ešte systém tzv. aktívnych bodov. Tieto sú meridiánmi pospájané do dráh, ktoré sú na povrchu celého organizmu a majú aj spojenia vo vnútri organizmu jednak medzi sebou a jednak k niektorým orgánom tela. V tomto systéme bodov a meridiánov (dráh) prúdi energia a informácie, ktoré sú pre organizmus životne dôležité. U zdravého človeka funguje tento systém bezchybne, u chorého v ňom vznikajú poruchy. Akupunktúra je ten odbor medicíny, ktorý študuje tieto systémy a ich funkcie v zdraví aj v chorobe. Slovo akupunktúra je zložené z dvoch latinských slov acus (ihla) a punctio (bodnutie). Mohli by sme teda povedať, že ide o pichanie do bodov. To by však bolo hrubé zjednodušenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti, pričom napr. čínsky výraz pre akupunktúru čžeň-czju približne znamená pichanie a požehovanie či nahrievanie. To znamená, že v akupunktúre sa nepoužíva len ihla, aj keď táto je stále najúčinnejšia, ale aj iné spôsoby ovplyvňovania aktívnych bodov a meridiánov. Všetky tieto intervencie majú viesť k normalizácii pomerov v systéme bodov a meridiánov a tým v celom organizme. Treba však zdôrazniť, že akupunktúra je nedeliteľnou súčasťou komplexnej medicínskej starostlivosti a patrí výhradne do rúk lekára, vyškoleného v tomto odbore. Akékoľvek laické aktivity v oblasti akupunktúry sú u nás v rozpore s platnými zákonmi.
Na akom princípe je liečba akupunktúrou založená? Akupunktúra je pôsobenie na systém aktívnych bodov a meridiánov organizmu. Aktivita týchto meridiánov má však svoje veľmi prísne pravidlá. Riadi sa podľa biorytmov a ďalších zákonitostí. Vari najznámejšia je potreba rovnováhy dvoch princípov JANG a JIN. Zjednodušene povedané- JANG je princíp mužský a JIN je princíp ženský. JANG - to je tiež všetko kozmické, slnečné, teplé, suché, svetlé, aktívne atď. kým JIN je všetko zemské, mesačné, studené, vlhké, tmavé, pasívne ap. Toto ale nemôžeme chápať tak, akoby JANG bol dobrý a JIN zlý, či dokonca plusový a mínusový. Jeden bez druhého nemôžu existovať a dokonca každý v sebe obsahuje zárodok toho druhého. To je symbolicky vyjadrené aj v známej čínskej monáde, ktorá je aj znakom akupunktúry a súčasne princípu TAO. Rovnako, ako nedostatok JANG či JIN je pre organizmus škodlivý aj prebytok Napr. nadmerná aktivita (JANG) je pre systém zlá a tu musí situáciu stabilizovať pasívna zložka (JIN). Toto platí, samozrejme, aj naopak a týka sa to aj všetkých charakteristík bytia. Často sa stretávame s mylným názorom, že akupunktúra vychádza z filozofie taoizmu Pritom z histórie je známe, že kým prvé literárne zmienky o akupunktúre pochádzajú z obdobia asi 3000 rokov pred n.l., tak taoizmus ako filozofia vznikol v 5.storočí pred n.l. teda zhruba dva a pol tisíc rokov potom, ako sú známe prvé zmienky o akupunktúre. Taoizmus ako náboženstvo vznikol až v 3 storočí po Kristovi.
Všeobecne možno povedať, že organizmus je zdravý dovtedy, kým sa udržiava rovnováha či vyváženosť JANG a JIN . Ak sa táto naruší, nastane nerovnovážny stav, ktorý vedie k ochoreniu a úlohou akupunktúry je priviesť systém zase do rovnováhy. Nerovnovážny a teda chorobný stav sa potom prejavuje v tele aj na úrovni psychickej aj na úrovni biochemickej či tzv. somatickej. Preto úprava meridiánového - energoinformačného systému vedie k úprave činnosti organizmu ako takého.
Päť základných prvkov (tak, ako sa zachovali v Číne) - oheň, zem, kov, voda a drevo, ktoré sú navzájom v presne vymedzených vzťahoch tvorí v priestore tzv. pentagonal (pravidelný päťuholník). Tieto prvky je treba - samozrejme - chápať len ako symboly a nie ako vlastné zložky hmoty. K týmto prvkom sa viažu ročné obdobia, chute, nálady a jednotlivé orgánové systémy atď. Tento systém, usporiadanie a vzájomné vzťahy prvkov obsahuje v sebe aj kozmický univerzálny aspekt, lebo podľa neho sú usporiadané aj procesy v celom kozme. Európania ho chápali spočiatku len ako akýsi primitívny výraz dialektiky a obrazné vyjadrovanie starého čínskeho roľníka, ku ktorému dospel na základe pozorovania prírody. Lenže tento systém je tak zložitý a komplexný, že je prakticky vylúčené, že sa vyvinul len na základe empírie. Podrobnejšie štúdium ukazuje čoraz viac na univerzálnosť a nadčasovosť tejto symboliky. Ukazuje sa, že aj moderné postupy súčasnej medicíny sa dajú vyjadriť týmito zákonitosťami. Analógie tohoto systému nachádzame aj u starých kultúr napr. u Mayov pred zhruba 12500 rokmi. V akupunktúre tento systém prvkov vyjadruje zákonitosti organizmu, ako súčasti prírody a ako taký sa zrejme zachoval v starej Číne z podstatne staršej histórie. Jeho znalosť pomáha nielen pri liečbe, ale najmä v prevencii chorôb. Akupunktúra vychádza z prírodovedných poznatkov, nie je v rozpore napr. ani s kresťanským učením a nemá nič spoločné so žiadnym východným náboženstvom, je to skrátka odbor medicíny s viactisícročnou tradíciou, poznatkami a skúsenosťami.
Čo sa dá akupunktúrou liečiť? Hneď na úvod musím zdôrazniť, že starí čínski majstri liečili akupunktúrou prakticky vo svojej dobe všetko a dodnes existujú oblasti, kde je hlavným pilierom liečby akupunktúra. Fakt je, že tento odbor vo svojej teórii, prevencii, diagnostike a terapii pokrýva skoro celú medicínu. Dnešná taktika a metodika liečby sa už líši od tej, akú sme poznali zo starej Číny. Samotná akupunktúra prekonala obdobie od zatracovania až po jej renesanciu v mnohých vyspelých štátoch, medzi ktoré patríme aj my.
Klasická akupunktúra pozná mnohé patologické stavy a riadi sa veľmi presnými pravidlami a zákonitosťami, ale organizmus vždy chápala a chápe ako nedeliteľný celok. Je teda v samej svojej podstate celostným medicínskym odborom či celostnou medicínskou filozofiou. Jednoducho povedané - vždy lieči a ošetruje človeka a nie chorobu.
Akémukoľvek liečebnému rozhodnutiu musí predchádzať solídne komplexné medicínske vyšetrenie (vrátane akupunktúrneho) a o liečbe by mal rozhodovať aktuálny stav pacienta. Akupunktúra ako hlavný prvok liečby sa najviac uplatňuje u niektorých bolestivých stavov, alergií, tzv. civilizačných ochorení a má predovšetkým veľké uplatnenie v prevencii. Preto - rovnako ako u všetkých odborov medicíny - je samozrejmosťou, že ju vykonáva lekár, ktorý má nielen akupunkturistické, ale aj všeobecné medicínske vzdelanie a na základe svojho vyšetrenia rozhodne, kedy tvorí základ liečby, kedy má podporný charakter napr. popri liekoch a kedy nie je vhodná, alebo dokonca ju nemožno použiť principiálne. Preto je dôležité najprv zhodnotiť stav pacienta (podľa potreby aj za pomoci konziliárnych vyšetrení z iných medicínskych odborov) a až potom stanoviť optimálny spôsob liečby. Takýto postup však je, alebo by aspoň mal byť, samozrejmosťou v každom medicínskom zariadení bez ohľadu na odbornosť. V tom teda nie je akupunktúra výnimočná a je rovnaká, ako ktorýkoľvek iný odbor medicíny. Postaviť otázku tak, že treba rozhodnúť, či budeme liečiť pacienta akupunktúrou, alebo napr. liekmi je rovnako nezmyselné, ako rozhodovať o tom, či budeme napr. zlomenú nohu liečiť len chirurgicky, alebo len rehabilitáciou.
Môže akupunktúra aj poškodiť? Otázku môžeme postaviť aj inak. Môžeme sa spýtať, či je akupunktúra účinná. Ak áno - a to je nepochybne pravda - potom môže byť jej účinok rôzny a zle vykonaná akupunktúra môže, samozrejme, poškodiť. Všeobecne možno povedať o každom medicínskom prístupe že je buď účinný, alebo neškodný. Oboje súčasne nie je možné a ak, tak len v lacnej či naivnej reklame. Toto nebezpečenstvo je však minimalizované, ak akupunktúru či akúkoľvek inú činnosť vykonáva odborník. Preto je nielen z legislatívneho, ale aj z praktického hľadiska nevyhnutné, aby akupunktúru vykonával iba lekár a to lekár vyškolený v akupunktúre. V širších súvislostiach to platí aj o laických aktivitách, ktoré práve preto, že sú účinné, sú v rukách laikov a nelekárov predovšetkým nebezpečné.
Okrem všeobecne známych štruktúr každého organizmu - medzi ktoré patria napr. nervy, svaly, kosti, cievy a pod. - má každý organizmus ešte systém tzv. aktívnych bodov. Tieto sú meridiánmi pospájané do dráh, ktoré sú na povrchu celého organizmu a majú aj spojenia vo vnútri organizmu jednak medzi sebou a jednak k niektorým orgánom tela. V tomto systéme bodov a meridiánov (dráh) prúdi energia a informácie, ktoré sú pre organizmus životne dôležité. U zdravého človeka funguje tento systém bezchybne, u chorého v ňom vznikajú poruchy. Akupunktúra je ten odbor medicíny, ktorý študuje tieto systémy a ich funkcie v zdraví aj v chorobe. Slovo akupunktúra je zložené z dvoch latinských slov acus (ihla) a punctio (bodnutie). Mohli by sme teda povedať, že ide o pichanie do bodov. To by však bolo hrubé zjednodušenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti, pričom napr. čínsky výraz pre akupunktúru čžeň-czju približne znamená pichanie a požehovanie či nahrievanie. To znamená, že v akupunktúre sa nepoužíva len ihla, aj keď táto je stále najúčinnejšia, ale aj iné spôsoby ovplyvňovania aktívnych bodov a meridiánov. Všetky tieto intervencie majú viesť k normalizácii pomerov v systéme bodov a meridiánov a tým v celom organizme. Treba však zdôrazniť, že akupunktúra je nedeliteľnou súčasťou komplexnej medicínskej starostlivosti a patrí výhradne do rúk lekára, vyškoleného v tomto odbore. Akékoľvek laické aktivity v oblasti akupunktúry sú u nás v rozpore s platnými zákonmi.
Akupunktúra je pôsobenie na systém aktívnych bodov a meridiánov organizmu. Aktivita týchto meridiánov má však svoje veľmi prísne pravidlá. Riadi sa podľa biorytmov a ďalších zákonitostí. Vari najznámejšia je potreba rovnováhy dvoch princípov JANG a JIN. Zjednodušene povedané- JANG je princíp mužský a JIN je princíp ženský. JANG - to je tiež všetko kozmické, slnečné, teplé, suché, svetlé, aktívne atď. kým JIN je všetko zemské, mesačné, studené, vlhké, tmavé, pasívne ap. Toto ale nemôžeme chápať tak, akoby JANG bol dobrý a JIN zlý, či dokonca plusový a mínusový. Jeden bez druhého nemôžu existovať a dokonca každý v sebe obsahuje zárodok toho druhého. To je symbolicky vyjadrené aj v známej čínskej monáde, ktorá je aj znakom akupunktúry a súčasne princípu TAO. Rovnako, ako nedostatok JANG či JIN je pre organizmus škodlivý aj prebytok Napr. nadmerná aktivita (JANG) je pre systém zlá a tu musí situáciu stabilizovať pasívna zložka (JIN). Toto platí, samozrejme, aj naopak a týka sa to aj všetkých charakteristík bytia.
Často sa stretávame s mylným názorom, že akupunktúra vychádza z filozofie taoizmu Pritom z histórie je známe, že kým prvé literárne zmienky o akupunktúre pochádzajú z obdobia asi 3000 rokov pred n.l., tak taoizmus ako filozofia vznikol v 5.storočí pred n.l. teda zhruba dva a pol tisíc rokov potom, ako sú známe prvé zmienky o akupunktúre. Taoizmus ako náboženstvo vznikol až v 3 storočí po Kristovi.
Hneď na úvod musím zdôrazniť, že starí čínski majstri liečili akupunktúrou prakticky vo svojej dobe všetko a dodnes existujú oblasti, kde je hlavným pilierom liečby akupunktúra. Fakt je, že tento odbor vo svojej teórii, prevencii, diagnostike a terapii pokrýva skoro celú medicínu. Dnešná taktika a metodika liečby sa už líši od tej, akú sme poznali zo starej Číny. Samotná akupunktúra prekonala obdobie od zatracovania až po jej renesanciu v mnohých vyspelých štátoch, medzi ktoré patríme aj my.